Napisane 13teho juna 2010:
Sedim na Aventine v pomarancovej zahrade, tien pomarancovnika ma chrani pred palavou co ma uz 2 dni spaluje. Zachvilu mi moj pocitac z dovodu nedostatku energie vypoveda sluzbu, takze musim byt strucny:
Slovo Aventinum mi prijde etymologicky blizke francuzskemu l'avennement ktore znamena nieco ako vzostup ci nastup ocakavaneho. Myslim ze to docela vystihuje to co sa mi momentalne v zivote deje: pred 4 dnami som tu v Rime odprezentoval moj prvy vedecky clanok (link), za 3 dni mam v Parizi obhajobu magisterskeho diplomu ktora snad dobre dopadne, nuz a za tyzden o tomto case uz budem vo finskom Turku pripravovat si prezentaciu tej istej metody ktoru som prezentoval i tu ( a s ktorou ma na FHS tak nonsalantne poslali dopcka :)
No to vsetko je vlastne malo podstatne – prachsprosty karierny postup. Deju sa mi aj vaznejsie veci – tak napr. som prave ukoncil moj 70km trip napriec celym Laziom, zacal som v meste z ktoreho pochadza Zena ktoru milujem, a skoncil som tu...
A medzitym sa diali veci. Medzi deviatou a jedenastou vcera v noci som zdolal lesy Mt. Artemis medzi Velletri a Nemi, to vsetko bez svetla, v absolutnej tme, bez toho aby som mal potuchy ktora ze to z lesnych cesticiek ktore predomnou vyvstavali, ktoraze z nich je spravna.
Proste som to zadelil.
No i to je nic v porovnani s tym co sa odohralo rano. Podarilo sa mi zostupit k jazeru Lago Albano aby som sa tam potom v tej kristalicky cistej vode lazijskeho krateru vykupal takym sposobom ze to ani inak ako ocistou nazvat nemozno. Kompletne nahy a slobodny, samozrejme.
A tak sa konecne mozem povazovat nie za chlapca, ale za muza. Je viacmenej iste ze s tymto uvedomenim pojde ruka v ruke aj uvedomenie ine – uvedomenie si toho, ktora ze je Zenou mojho zivota.
A ze uz by som mal prestat blbnut.
A ze by som mal znovu zacat poctivo meditovat.
A tak...
(toto je vlastne na prvy pohlad uplne zbytocny blog, nieje ani vtipny, ani mudrostami nabity, ani nic. Je to len proste crepina minulosti vdaka ktorej raz niekto mozno zostavi pravdivejsi obraz ako ten, kto tuto crepinu v uvahu brat nebude)
Jo, a na Via Appia Antica som nasiel staroveky klinec.
To len tak, aby rec nestala.