29/07: Lietadlo uz leti ponad Europu, ponad onen zdroj svetla ktore nehasne, a mne neostava nic ine len spominat na to co sa za posledne 3 tyzdne udialo:
Precestoval som vlakom 24 americkych statov, svojho jedineho spoluputnika – plysovu medvedicu Ready Teddy- som fotil na Times Square v N.Y.city, na Fisherman's Warf v San Francisco, v Holywoode, v Texase u samotnych mexickych hranic, u bordelov neworleanskej Bourbon street, u zurciacich potocikov v Great Smokie Mountains, pod smithonianskym obeliskom vo Washingtone D.C., na vrchole Sears Tower v Chicagu, v Denveri, na upati Rocky Mountains v Boulderi, u mormonskeho chramu nechramu v Salt Lake City, u obrovskych sekvoji v Santa Cruz, pred amorc centralou v San Jose, pred Googlom v Mountain view.
Fotil som, no najme som dychal, nasaval vone a pachy, pozoroval vsetko to hemzenie, dotykal sa listov a stromov, nacuval...Pozoroval, nacuval a ucil sa (uz som to onehda v jednom blogu spominal, no zopakujem to este raz: v jednom jeho sne povedala vila mlademu Washingtonovi toto: « son of the Republic, look&learn »...Videl som ludske trapenie, a nebolo ho malo, no predsa sa mi zda ze mozno povedat: svet uz trpi menej ako kedysi, vskutku sa veci vyvijaju k lepsiemu.
Istotne, su i taki, pre ktorych amerika nieje nicim inym ako postupne sa rozpadajucim konzumnym kutlochom nepodarenych cowboyov co maju problem s obezitou. Su i taki a take pre ktorych amerika nieje nicim inym ako socialnym experimentom libertinskej europy ktory sa tak trochu vymkol spod kontroly, chrliac tak do sveta miliony viac ci menej uspesnych individualistov a egoistov pre ktorych dolar najvyssiou modlou jest.
Su i taki, ale one 3 tyzdne ktore som v uvedenej krajine stravil sposobili ze sa do tlupy tychto kritikov zaradit nehodlam. Veni, vidi – a tvrdim ze amerika je krajinou milych a dobrosrdecnych ludi a dokonca si dovolim dodat ze tato milota je ciastocne sposobena aj tym ze ta krajina je materialne na urovni. Na rozdiel od imperia vychodu – Ruska – s ktorym som mal cest pocas mojich minulych ciest- som v Amerike nemal pocit ze kazdy policajt je skorumpovany braw ktoreho by som sa mal bat, pripadne ze by ma hned za rohom mal dokopat nejaky kozacky ci kalmucky bandita.
Ano, Amerika je krajinou materie – uspela pretoze ako jedna z prvych ovladla umenie ocele, betonu a ropy – no i ona sa postupne coraz viac a viac obracia k naspat k Duchu. A mozno sa od neho vlastne ani nikdy neodvratila. Ajked necham bokom vsetky tie tisice bizarnych denominacii ako « Biker's church of hardcore disciples of Jesus Christ » , predsa mozno vsade citit ako ten narod bazi po vsetkom co i len trosku zavana ezoterikou, metafyzikou, cistou myslou, jednotou vedomia. A ajked je ta « duchovna tuzba » az prilis casto zabalena do pozlatka konzumu, predsa je to myslim lepsie ako keby ziadnej takej tuzby nebolo – ved ten co sa naozaj vyda na cestu sa istotne skor ci neskor od neduhov nizsich medzistadii prirodzene ocisti...
...a potom som sa zobudil na Ruzyni, odviezol sa na Hradcany, skvele si tam u chramu sv. Vita pomeditoval...aby z celeho americkeho tripu nezostalo viac ako par prekrasnych spomienok a slova:
Ave Amerika, Ty nositelka nadeji
