Uz tri dni som v USA. Vlastne som bol v USA uz vtedy ked na letisku Ruzyn zadelil kapitan k onomu obligatnemu « Fasten Your seatbelts » aj « Please turn off Your blueberries, raspberries and blackberries ». Kto vie, mozno mal na hlave aj kovbojsky klobuk a la G.W.Bush, taky klobuk co sa chvel pri aplauze ktory zozal pri dosadnuti na JFK International Airport v NY, chvel podobne ako ten Georgov v momente ked mu marinaci zo Saddamovho prechodneho bydliska – diery niekde u Tikkritu - doniesli Saddamov revolver.
Tieto tlachy o klobukoch pisem drahy citatel len preto abych upriamil Tvoju pozornost na fakt ze este stale ludia sem-tam tlieskaju pilotom pri hladkom dosadnuti...A tak vedz, drahy citatel, ze svet mozno este stale nieje uplne vprdeli...
Navsteva NY city bola kratka ale hutna. Mal som vsehovsudy na NY pat hodin a tak som nezahalal, a po velmi rychlej imigracnej kontrole (a to ze immigration officers su niggaz je blud 'bo ten moj bol biely ako rucha chlapcov z kkk) som sa najrychlejsim, no zaroven i najdrahsim LIRR vlakom dopravil na Penn station. Chytro som cez Central Park prebehol do Roerichovho muzea – ktoreho navsteva bola nielen hutna ale i nutna, potom cez Riverside Park ku Columbia University, pic ho na Times square, po Broadway zase Penn station, znova JFK airport a potom uz odlet do San Francisca.
So zapadom Slnka letel som k zapadu...A pekne to bolo.
Nasledovali 3 adaptacne noci v srdci Sillicon Valley, v prekrasnom to domceku dobrych odemigrovavsich slovenskych dusi. Bazen, hupacia siet, oleandre, dobroty na ranajky, vevericky, vencenie hava, navsteva Standfordu – o to vsetko sa mi postarali a mne tak ostava len hutat ako sa im odvdacit. Snad aspon tymto textom...
Vcera som sa vybral na vylet do San Francisca, len ja trdlo som vystupil v SF South, tj. asi 15 km skor ako som mal. Nemajuc tucha o lokalnych vzdialenostiach som svoj osud zobral do vlastnych ruk a vybral sa pesi. Najprv po trati (« co chodite po trati vy potrati? »), potom dierou cez plot na cesticku popri mori, ta po chvilke zanikla a tak pic ho po kraji dialnici. A aj som reku usiel tych kilometrov aspon sedem ci osem ked tu zrazu auto sa za mnou zastavi, fizel z neho vyskoci, otocit sa a ruky za chrbat schovat mi prikaze a sup ho, za 10 sekund mam na rukach puta. Walker Texas ranger hadr...
Nakoniec to cele dobre dopadlo, tipek ma odviezol k najblizsiemu exitu, pas si vypytal, dievcica na centrale zahlasila ze niesom kriminalnik, Walker ma varoval ze chodit po dialnici je zakazane a ze nabuduce skoncim v kriminale, odmietol sa nechat odfotit s mojou Medvedicou Nezbednicou a nechal ma ist...Cela story trvala asi 3 minuty, potom som sa asi este 2 hodiny musel terigat poloindustrialnymi predmiestami do Frisca kde som si vyzdvihol listky na vlak v ktorom prave sedim
Objasnujem: za 389 dolarov som si kupil tzv. Amtrak rail pass vdaka ktoremu v priebehu najblizsich 2 tyzdnov precestujem tisice mil (« tech tisic mil, tech tisic mil, ma jeden smer a jeden cil – ten starej znamej Bilej Dum ») priblizne 15-20 americkych statov...To vsetko samozrejme iba v pripade ze mi bude Boh milostiva a ja nestratim 'ni tie listky 'ni pas 'ni kreditku 'ni zdravy rozum ci sam seba.
A tak uz priblizne 5 hodin sedim v prvom vlaku, smerujucom zo San Jose do L.A. kam dorazim dnes vecer. Hladim von oknom na znacne vyprahnutu krajinu, sedim v restauracnom vozni, po pravej ruke mi lezi prekrasna to Hesseho kniha Narcis a Goldmund, na sedadlo po pravej ruke si prave prisadla nejaka dievcinka tak nizkeho veku ze sa tam radsej ani nepozeram...
...ale obavam sa ze keby mala tak o 10 rokov viac tak uz by sme asi zacali stebotat a len Boh dobrotiva vie, ako by to vsetko dopadlo.
Ano, hovorim Boh dobrotivA – pouzivam zensky rod abych tak vyjadril vdaku Fortune, Nemesis i Providence za to ze ma kuzlami ktore poznaju len ony same primeli k tomu ze som pred par tyzdnami zvolil za dopravny prostriedok mojho prveho americkeho tripu prave vlak. Je prekrasne cisty, zije to tu, decka behaju kade tade, ceny su tu tak znesitelne az rozmyslam ze tu zachvilu zacnem chlastat, i zenske su tu niektore znacne vlaacne a smaacne.
Ach tie zenske, mal bych byt ja milej mojej verny, no horko je tu v tej Kalifornii a mravy skoro ziadne, a tak predstava ze si zajtra ci pozajtra na trase z L.A. do New Orleans ku mne prisadne nejaka hot american chick a vyzve ma k tomu abych si to snou isiel dolu do priestoru nazyvaneho « lounge » rozdat...tak taka predstava je vskutku lakava.
A v nasom svete az « tres souvent » pred.stava realitou sa stava.
Rychlo naspat na Zem...Zvlastna je ta krajina na ktoru hladim, miestami piesocne duny, miestami hojne polia vidim...A lala ho! Akysi dedusko obleceny do uniformy narodneho parku ktorym prave prechadzame mi pred chvilou vrazil do ruky mapu o akejsi Anza Trail ktorou prave prechadzame a o ktorej bude za chvilu davat vyklad.
A vyklad uz zacal: 'Johny Depp made an appearance there 2 years ago', no to su veci, to su veci...
A zevraj i ochutnavka vin sa tu ma zachvilu spachat, tak ja asi tento zapis ukoncujem a...
to be continued :)