Az prilis znesitelna tiaz rsikesskej serie

Autor: Daniel Hromada | 4.11.2008 o 1:22 | Karma článku: 3,01 | Prečítané:  942x

Vidim ho ako sedi v pritmi babkoveho divadla v Luxemburskych zahradach a pri pohlade na tancujuce dubaky (ci suchohriby?) place od smiechu. Ano, place od smiechu, pretoze tam v pritmi babkoveho divadla v Luxemburskych zahradach toho o fungovani ludskej spolocnosti pochopil viac ako na vsetkych «Grands Ecoles» dohromady.

Sarvangasana: Vidim Daniela pretierat si oci, v duchu preklina budik kokrhajuci 5 hodin a 21 minut. Osprchuje sa, hodi cosi do zaludka, pobali sa. Vybieha von, batoh na chrbte, prsi, zakryva si hlavu kapucou, bezi. Rue Daviel, Place de la Commune, Rue des cinq diamants, Place d’Italie. Metro. Quai de Rapee, stale chcije ako z konvy, Gare de Lyon. Sada si do TGV, cita si prve slova z Kunderu, potom unavou zaspava. Za hodinu a par minut ten myriadykrat prekliaty budik znova kokrha, Daniel ochvilu na to vystupuje v Dijone. Nasleduje ariadninu nit ktoru si den predtym zapisal do dennicku – Rue de la Liberte, Rue de Mirande, nomen omen. Po 40minutach vstupuje do institutu kardiologie, zdravi zname tvare, sada si.

Pravnik ktory ma cely ten tyzdnovy seminar o prave a etike vo vedeckom vyskume prednasa vtipne, az by dokonca clovek riekol ze je sympaticky. Kazdopadne je to pravnik. Prichadza aj dekan fakulty, biolog z ktoreho mudrost srsi na sto honov, prednasa o experimentovani na zvieratach. Nadchadza cas obeda a potom zase 4hodiny pravnickeho mindfucku, odkazmi na laicitu a slobodny sex sa to len tak hemzi. Je to vlastne tak docela svanda.

S dzavotavymi spoluziackami sa vezie smerom do mesta, aj by s nimi isiel pit, ale nemoze pretoze vie ze za par minut uz musi byt pred hlavnou stanicou. Tam ho totiz caka studentka historie umenia Anais a pred nou maly Anton v kociku. Zachvilu prichadza aj Antonov tata Florian a spolocne odchadzaju k nim domov. Spociatku su vsetci trochu nesvoji, hlavne Daniel pre ktoreho sa jedna vlastne o prvy kontakt s ludmi z http://hospitalityclub.org ale bariery sa postupne prelamuju, hlavne po zisteni ze Florian je byvalym studentom a dufajme ze aj buducim ucitelom filozofie, a jeho najoblubenejsim filozofom je ten stary znamy fuzaty Fridrich z prelomu predminuleho storocia. A tak disputuju o Zarathrustrovi a Schopenhauerovi, jedia spolu skvelu veceru co Anais navarila, Daniel im dava borovicku cim ich trocha uvadza do pomykova, presvieca ich o tom ze bytostne tuzi po tom im aspon umyt riad a napokon tak cini, oni mu medzitym ustielaju velku krasnu postel, Anton krici, Daniel medituje, potom zaspava.

Halasana: Prebudza ho Antonov krik. Pojedia spolu, popiju caj zeleny. Potom uz nekraca cez cely Dijon ale iba cez polovicku, potom si berie autobus. Pred kurzom ma este par minut casu a tak sa postupne stale viac a viac zacitava do toho pribehu o Tomasovi a Tereze, miestami po tej knizke hodi okom dokonca i pocas prednasky. Dobre si uvedomuje ze skoro vsade naokolo neho su zeny, zeny zeny, vsetko to krasne a kedze magistra studuju tak i vzdelane zeny, hla, napr. na tu snedu krasnu kuceravu damu po jeho pravici! Nemoze si pomoct, usmieva sa na nu, ved predsa usmievat sa je dobre. To vedia i kojenci.

Po obede je nim navrhnuta tema « Experimentovanie na sebe samom » studentmi odhlasovana ako znacne pritazliva, a tak dostava povinnost pripravit si na pozajtra exposé. Potom uz sa na prednasku vskutku sustredit nemoze, hlavou mu viria moznosti z ktorych sa vacsina nenaplni, hlavou mu viria aj ked kraca zo skoly prec. Spoluziacky sa mu prihovaraju, zrazu sa ocita u jednej z nich a on tak sleduje jednu cast akehosi bizarneho americkeho serialu o hrdinoch. Cestou na povinnu vecernu debatu coraz vacsmi a vacsmi rozvija rozhovor so snedou damou spomenutou v predchadzajucom odstavci – je zo sudanu, cely zivot stravila v emiratoch, teraz ju osud zavial do Francie. Podobne ako jeho – zda sa ze je udelom isteho druheho dusi,ze prosto MUSIA byt v urcitom momente ich pribehu odviate do Francie.

U vecernej debaty nevie ci sa ma smiat alebo plakat. Prvy prednasajuci predstavuje svoj « zverinec » v ktorom maju klietky pre 15000 experimentalnych mysi. No o ich stastie dbaju predovsetkym – dobre im vetraju, mysiatka dobru papu papaju - dokonca sa zda ze i hracky v blizkej buducnosti nasadia. Druhy muz potom hovori o tom ze sice v ramci ich onkologickeho vyskumu implantuju myskam tumory...no ich « bien être » beztak dbaju predovsetkym

Anais znova navarila dobrotu, cakali ho s nou az do desiatej vecer. Daniel debatuje s Florianom o matematike, o Piesni o Jablku; o Nietzschem a o tom jeho malom skrytom texte ktory je najmocnejsim zo vsetkych. Jeden druhemu cituje ono vecne: «Laska sa moze zrodit z jedinej metafory»

V noci sa mu sniva o Tereze, vdaka Bohu je v jeho snoch stale rovnako krasna ako v ten den jarny ked ju spoznal.

Matsyasana: Sni ci bdi? Je to sen alebo den? Ale ano, je to den, je to den rozlucky. Chytro sa pobalit a potom sbohom Anton, sbohom Florian, sbohom Anais – alebo mozno dovidenia v Louvri o tyzden ? Dava jej napokon este aj darcek najdarcekovitejsi, blok s Muchovym « Eclat de jour » na prednej stranke. A hybaj do skoly.

Trocha sa cestou niekde zasuchta, a tak do amfiteatru vstupuje ked uz je « petite lecon de francmaconnerie » v plnom prude. Och ako by len spal, cez prestavku leje do seba kavu, potom zase otvara toho Kunderu. Je to zvlastne, ten muz tam pise o tom ako sa z nahod a z nicoho ineho nez nahod Laska rodi, je to zvlastne.

Preco je to zvlastne? Pretoze ta debata so snedym dievcatom zo sudanu, ta debata zacala asi takto.

Ona: « Co si to dnes cely den cital? »

On: « Neznesitelnu lahkost Bytia »

Ona: « Tu knihu mam tiez rozcitanu »

Nahoda tomu teda tak chcela ze citaju rovnaku knihu v rovnaky cas. Prosim, stava sa, obycajna prachsprosta nahoda, lenze...Lenze ta kniha samotna, Cech by povedal « jakozto kniha », Francuz zas « en tant que livre » tematizuje Lasku ako dceru nahody, tej nahody v ktoru sa veri. Nieco take uz ani nemozno nazvat dvomi nahodami, nieco take je skor nahodou v nahode, nahodou na druhu, meta-nahodou.

Vecer sa ocita na jej byte . On a 5 dalsich dievcat, ony pripravuju svoje expose, on im vari to jedine co ako tak vie – penne so slahackovosyrovozampionovou omackou. Jemu uz sice z omacky napokon takmer vobec nezostane, no damy si pochvaluju...Potom sa napokon na par minut dostane k pocitacu, rychlo postahuje par informacii o Hoffmanovom « jour du velo » , pije pritom pivo.

Vie ze by pivo pit v tomto jesennom obdobi nemal. Rovnako ani zeny by zvadzat nemal. Tak napokon z bytu tej snedej dievciny co Tasneem (ci Ta-snim?) sa vola odchadza a spolocne so zvysnymi 4mi spoluziackami kraca nocnym Dijonom az k internatu na ktory sa cez den «preubytoval». Premilenej Claire z Montpellier co mu tak nesmierne jeho prvu lasku pripomina dava malu peripateticku prednasku o vztahu identity a diverzity.

Napokon jej hovori: «To co chces je dobre. Budes uspesna a dosiahnes to, co chces.» Premilena Claire co mu tak nesmierne jeho prvu lasku pripomina sa neveriacky pyta: «To myslis vazne alebo ironicky?»Vtedy si uvedomuje ze teda uz i on , zda sa, miestami na svoje okolie posobi dojmom sarkazmus chrliaceho cynika. No jemu asi ani napriek vsetkemu co uz videl nieje sudene cynikom byt.

Preco nemoze byt cynikom? Nuz prosto preto ze mu do zivota vstupuju nahody, krasne nahody. Tie ho vedu priam s apodiktickou nutnostou k povinnosti verit v dobro sveta. Sveta v ktorom sa postupne vsetky spoluziacky vytracaju jedna za druhou do svojich izieb az ostane len on...a Claire co na campuse o desiatkach 5poschodovych budov ma izbu « akoby nahodou » hned vedla tej jeho.

Pred tym ako zaspal napisal Ta-snim spravu v ktorej jej objasnil ze u nej zostat chcel, lez nemohol. Jej odpoved bola plna pri.jemneho pochopenia

Paschimottanasana: Den D. Urobil si radost a v pekarni zainvestoval dve eura do rannych dobrot. Na prednaske sa snazil pocut, no prilis mu to neslo – hlavu mal plnu svojho expose. Cez obedovu prestavku narychlo zbusil powerpoint ktory si v pripade zaujmu mozes pozriet tu: localhost.sk/~hromi/pre-sentationz/experimentation.ppt . Potom rychlo do menzy sa najest, a potom uz len meditovat, zhlboka dychat a dufat ze to dobre skonci.

Nevie kolko prednasal, no istotne to bolo dlhsie ako slubenych 10minut. Hovoril o Lillym – o delfinoch, o floating tanku, o potkanoch s cipmi v hlave; hovoril o Hoffmanovi – o objave LSD, o hippies, o zotrvacnosti a renesancii socialnych hnuti; hovoril o joge, o strete filozofii, o kategorickom imperative a o mnohom inom – o com, to dnes uz ani srnka netusi – a ked dohovoril, tlieskali mu: buduci biologovia, ekologovia, kognitivny vedec i stary pravnik – za prednasku za ktoru by v rodnej krajine teoreticky mohol ist do lochu na 4-8 rokov, tam niekde v Burgundsku studenti institucie zalozenej najsympatickejsim zo vsetkych napoleonov - tim tretim - tlieskali mu

Vecerna debata sa zvrhla v celkom slusnu pitku, a pil i on a aby bol v este vacsom rozpore so svojimi principmi, jedol i maso. Potom ho bolo este mozno zocit v jednej krcme kde sa Claire snazil objasnit vplyv neuronmi generovaneho elektrickeho pola na usmernovanie orientacie axonalnych mikrotubul, potom presvedcil tlupu aby sa isli ku katedrale pozriet na svetoznamu dijonsku sovicku ktora sa od toho vsetkeho pocas staroci otapkavanim zmenila na vyhladeny oval...potom si s Ta-snim hodili mincou, minca ukazala ze «sa pripravovat na skusku» budu u neho.

Claire im pozicala druhy spacak. A ajked im napokon k ich studiam bohate stacil ten jeho, predsa sa nemilovali

Bhujangasana: K ranajkam mu naservirovala jablka a on sa do nich s vervou pustil a jedol by ich snad az do dnes keby sa nemuseli pobrat na skusku. K odpovedi na otazku 2 sa snazil odcitovat preambulu medzinarodnej konvencie o biodiverzite z Ria de Janeiro, no moc mu to neslo. A tak sa uchylil k malej lsti a od ucitela si ako jediny kupil ucitelom cely tyzden propagovanu – a ucitelom samozrejme napisanu – knihu o Etike za 20eur. Predpoklada ze niekde na nevedomej urovni to bude mat na ucitela isty vplyv ktory sa prejavi v zvyseni hodnotenia o take 2-3 body. A su to takmer vzdy poondiate 2-3 body ktore v konecnom dosledku nasmeruju Zivot na cestu A, alebo cestu Z.

Po skuske sa k nemu a Ta-snim pridava jeho kolega Ashraf. Kedze sa kolega Ashraf dnes nechova ako burzoa, da sa s nim viest rozumna rec: a tak debatuju o afektivite, vedomi, robotike. Ako tak kracaju konecne neuprsanym Dijonom picuju spolocne Heideggera a prosto – oddavaju sa filozofickym hratkam dvoch neophytov kognitivnych vied. Na stanici sa lucia s Ta-snim. Daniel potom zanechava Ashrafa popijat kaficko a sam uteka splnit si svoju poslednu dijonsku povinnost:

Ked bezi k jazeru Kir, behaju mu myslou tie slova ktore raz povedala v sne povedala vila Georgovi Washingtonovi:

Son of The Republic, look and learn.

To jazero je tak ciste, tak prenadherne ciste az ma pocit ze tie normy EU mozno niesu az tak uplne nezmyselne. Ma pocit ze zacina milovat Uniu, ze zacina milovat viziu akehosi Svetoveho Poriadku ktoru niektori uz mnoho rokov VEDOME buduju. Cela vizia je v dotycny moment zosilnena spomienkou na rusku rieku Ob u ktorej pred ani nie 3 mesiacmi zdravil Slnko. Cele jej pobrezie bolo tak spinave, tak nesmierne hnusne neciste a spinave, ze...

Spomina na to, moci do toho jazera Kir, zrazu mu prichadza na mysel to co Kundera pise o Dubcekovi ked sa vratil v 68om z Ruska – z toho desiveho imperia chladnej ocele a ropy ciernejsej nez smrt - a zlomeny oznamoval narodu ze podpisal.

Stale do toho jazera moci – ale pozor, pri moceni si nepiska! - a niekde v duchu popritom rozjima nad slovami:

«Tymto prosim povazujte za ako pravne tak fakticky neplatnu akukolvek mnou v buducnosti podpisanu ci realizovanu kapitulaciu.»

a potom zapina poklopec, uteka popri cistulinkych potocikoch naspat na stanicu, bozka ruku Claire, Ashrafovu iba stiska a nasada na vlak. Kniha. Spanok. Kniha. Gare de Lyon. Place d’Italie. Rue Daviel.

 

Shalabhasana: Cely den chcije, tento « šábes » stoji za hovno.

Dhanurasana: Vidim ho ako sedi v pritmi babkoveho divadla v Luxemburskych zahradach a pri pohlade na tancujuce dubaky (ci suchohriby?) place od smiechu. Ano, place od smiechu, pretoze tam v pritmi babkoveho divadla v Luxemburskych zahradach toho o fungovani ludskej spolocnosti pochopil viac ako na vsetkych «Grands Ecoles» dohromady.

Ardha-matsyendrasana: 1) Sedi na dvore Ecole Normale – tej skoly ktorej studentom nieje, este nieje - opiera sa o jej chladne mury a finishuje knizocku o inteligencii babatok. Obdalec zhasina cigaretu akasi starsia pani, mozno nositelka Nobelovky, kto vie, a zrazu sa mu prihovara:

« Vy ste otec? »

« Nie, este nie »

 

2) Vstupuje do sermiarskej saly.

«Da sa prosim este zapisat na serm? »

«Zial, uz mame plno »

« Vsetky kurzy? Aj tie zajtrajsie? »

« V tom zajtrajsom su este volne miesta »

« A demain, alors »

« A demain »


3) Ukoncuje svoju vecernu joginsku seansu. Rozmysla nad tym ze sa opyta svojej kamaratky z Beaux Arts ci vobec niekedy nejaky zapadny sochar ztvarnil joginov do mramoru.

Cele je to tak snove...tak nesmierne snove...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Denne im prejde cez ruky šesťsto kíl múky. Ako sa robí maces na Slovensku

Maces kupujú hlavne ľudia s problémami s trávením.

KOMENTÁRE

Fico je oportunista, pochváľme ho

Premiér so sankciami proti Rusku nesúhlasí, ale aj tak ich vždy podporí.


Už ste čítali?