Zo zákulisia festivalu v Cannes - Epilóg

Autor: Daniel Hromada | 28.5.2008 o 10:28 | Karma článku: 4,24 | Prečítané:  1077x

Gomorra. Záverečný ceremoniál. What just happened ? Kultúra. TGV. Omrvinková Emília. Jardin des Plants. Ecole Normale Superieure. Pantheon. Obratník vodnára.

Posledný film ktorý som na festivale videl sa volá Gomorra. Jeho téma: Neapol a klany jeho mafie menom Camorra. Jednalo sa o brutálny film. O veľmi brutálny film. Pokiaľ je neapolská skutočnosť čoby len z desatiny tak prehnitá ako boli obrazu toho filmu, tak vpravde niečo nieje vporiadku. Zbrane. Koks. Hnoj. Smrť, detská smrť. Detská smrť : smrť detí, rovnako ako smrť deťmi spôsobovaná. Žiadne svetlo na konci tunela, žiadny dôvod na úsmev, snáď okrem jediného obrazu:

Typicky taliansky patriarchálna hlava rodiny skapína na smrteľnej posteli. Nad ním kríž. Chlapík živiaci zakopávaním sa jedovatých odpadov (ak to náhodou nevieš tak Neapol sa začíná dusiť vo vlastnom odpade) s ním uzatvára kšeft. Chcípajúci kápo chce za pozemok viac, s utrápenou tvárou hovorí: « EUROOO, EUROOO », jeho upostelesediaca žena bedáka taktiež « EUROO,EUROO ».

Ten film vo mne nevyvolal nič pozitívne, jediný dôvod jeho existencie vidím v nutnosti prirodzenej diverzity pohľadov na svet. Keďže patrím medzi tých snílkov naivných čo tvrdia že umenie by malo človeka povznášať, udeľujem Gomorre 4 z 10.

2 hodiny potom čo som Gomorru dopozeral získal onen film cenu poroty. Koľko ľudí , toľko chutí. Možno si Natálka Portmanovie a Šón Pennovie spolu s ostatnými členmi poroty riekli: « ten film vypovedá niečo podstatné o dnešnom svete ». Peu importe. Podstatné že Natálka bola počas ceremónie prosto skvostná. A Šón sa javil zdravo šialene. A prosto – vtipná bola tá záverečná ceremónia, veruže hej ! Najkrajšie sa vyparádila Mila Jojovič – skvostný náhrdelník, skvostná róba, obé do tyrkysovej ladené. Aký pech že sa jej kvázivtipu čo zadelila nikto nezasmial. Potešilo ma že Lornino mlčanie získalo cenu za najlepší scenár. Francúzsky film Entre les murs ktorý získal prvú cenu « jednohlasným rozhodnutím poroty » - francúzsky film ju nedostal už 21rokov - som si na festivale nechal újsť. Škoda.

Hľadel som na ten ceremoniál, hľadel a dumal som. Deň predtým deNiro odprezentoval film o producentovi na konci svojej kariéry, a onen film mal príznačný názov « What just happened? » a tá otázka mi doliehala na myseľ a stále a stále a stále, hľadiac na tie fraky, uvedomujúc si že za posledný film bolo vrámci festivalu a trhu odprezentovaných niečo cez 5000! filmov. Mašinéria, mašinéria na ktorej fungovaní sa podieľalo niečo cez 30tisíc ľudí. Teatro mundi.

Mnohokrát som bol v mojich posledných denníkoch kritický voči tomu čo sa v Cannes odohráva. Ale po dodatočnej reflexii musím dodať že som k celej veci od začiatku pristupoval so značnými predsudkami. Áno, Cannes je o výzore, o javení sa, o pozlátku . Počas dvoch týždňov, dvoch májových týždňov je skutočným ombelicco del mondo či ako sa to hovorí . Ženy sú tam krásne,alebo sa aspoň krásnymi snažia urobiť. U mužov sa tam viac cení umelcovo šialenstvo ako to, koľko ľudských bytostí dotyčný chlapák vyvraždil v poslednej bitve. Áno, samozrejme, keď sa na to celé pozrieš skrze prizmu « Ľaľa, tisíce domestikovaných primátov tu hrajú akúsi divnú spoločenskú hru, a najsmiešnejší sú samčekovia ktorí sú takmer všetci donútení mať oblečky ako gunár a akéhosi motýlika pod jablčkovým adamovým » , áno v takom prípade Ti neostane nič iné len sa zchuti zasmiať nad tou absurdnosťou do ktorej sa Kultúra vyvinula.

Áno áno vážení Kultúra sa vyvíja, bude sa vyvíjať, MUSÍ SA VYVÍJAŤ. Inak zomrie. V Cannes možno nahliadnuť na najaktualnejší stav jej celoplanetárneho vývoja. Tam v tej kedysivlastneúplnenepodstatnejrybárskejdedinke sú každoročne sadené nové výhonky Kultúry. Kultúra pochádza z latinského « pestovať ».

Ako som tam tie dlhočizné dni cirkuloval v tom mojom bielo-Orange hábite s nápisom coach na chrbte, častokrát som si v duchu hovoril:« Reprezentujem kultúru. Koho reprezentuješ TY? »

Evolucia Kultúry, to nieje len Cannes, to sú aj vlaky TGV. Jedným z nich som sa dnes prvýkrat v Živote viezol. Z Avignonu do Paríže bez jedinej zastávky. Ako by tam čas plynul rýchlejšie. Vonku ovečky, kravičky, upravené polia. Osud tomu chcel že vedľa mňa sedelo jedno krásne krásne krásne dievča , Francia samotná. V jednoduchej no o to radostnejšej sukni kvetinkovanej. Aj z chlebíku môjho si odtrhla, omrviniek narobila až až. A keď mi dávala svoj mail na Gare de Lyon, zistil som že jej priezvisko je Miette. Miette znamená omrvinka. A chcel som jej na rozlúčku povedať že pokiaľ sú ženy v tomto meste menom Paríž tak úžasné ako ona, tak že snáď odtiaľto nikdy neodídem.

Ale nemal som na to gule jej to povedať. Alebo som nechcel útočiť alebo čo. Možno jej napíšem mail.

Áno napíšem jej mail a poviem jej že ju chcem pozvať na kávu u prístavu St. Martin. A že som práve absolvoval nie jeden ale rovno 2pohovory na Ecole Normale Superieure – rue dUlm. Len Boh vie či úspešne. Alebo to nevie ani on, v prípade že nieje.

Sedím pred Pantheonom, hľadím cez hmlu a dážď ponad luxemburské záhrady na Eiffelovku. Predstavujem si Hariho Seldona čo sa práve vylodil na centrálnej planéte galaktického impéria ako si pre seba neveriacky v tom ľudskom mravenisku šomre : Trantor, Trantor. Nadácia...

Jedného dňa sa budem musieť vykašlať aj na tú Asimovovu Nadáciu. Deleuze raz zadelil: Quand Tu Te trouvera dans le reve d’autrui, Tu es foutu (hochu hochu, si v prdeli keď sa raz ocitneš v sne Druhého). Je na tom niečo pravdy, myslím.

Ale teraz si ešte chvíľu môžem dovoliť snívať. O tom že svet je dobrý a že moja rola v ňom je podstatná. Minulosť je uzatvorená, pevnejšia ako kameň žuly ako by povedal Exupery. Budúcnosť je otvorená. Prítomnosť je krásna. Asi si začnem písať nejaký « Obratník vodnára, alebo o tom ako sa junák do Megapole nerestí ctnosti vydal hľadať»

A tak...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Pravidlá o konflikte záujmov má zlepšiť Glváč, ktorý tají svoje prepojenie s Bašternákom

Šéfa klubu Smeru navrhol do komisie na prípravu nových zákonov Danko.

DOMOV

Ftáčnik neodmietol podporu od spojenca Kotlebovho hovorcu

Blaško kandidoval v roku 2014 do europarlamentu na kandidátke strany neskoršieho Kotlebovho hovorcu.

ŠPORT

Z chudáka je superstar. Pred troma rokmi bosý Jesus natieral obrubníky

Brazílčan Gabriel Jesus prežíva skvelé obdobie.


Už ste čítali?