Zo zakulisia festivalu v Cannes - cast tretia

Autor: Daniel Hromada | 25.5.2008 o 14:43 | Karma článku: 3,32 | Prečítané:  1097x

Dazd. Robert de Niro. Nocna selanka na Croisette a zehnajuca krestanka. Vite cheri, vite! My Magic. Squat. I-Ting. Zaverecna ceremonia "un certain regard". Matrix. Traktat o nadre.

10:17 Rozbieha sa posledný deň festu. Vonku prší, vlastne možno povedať že leje ako z konvy. Rozhodol som sa že tento denníček budem písať popri práci celý deň. A je veruže o čom písať – v priebehu posledných 48hodín došlo k mnohým zaujímavým zvratom. Bol som pritom ako Tulpan vyhral prvú cenu v kategorii « un certain regard ». Pri singapúrskom filme som zase raz plakal sťa mimino. Matrix na pláži ma dostal. Celú noc som nespal. A nad ránom som sa ocitol na mojom prvom ozajstnom squate.

10:25 Hneď pod oknom u ktorého píšem tento denník vystupuje z auta Robert de Niro. Desiatky ľudí čakajúci pod dáždnikmi hulákajú « Robert, Robert » A už prešiel, takže si všetci svorne skladajú svoje rebríčky – štafličky. Prišiel za mňou chlapík spomenutý aj v minulom blogu , smeje sa a hovorí « His nickname is Bob »

10:30 Pri každom jednom kolečku ktoré v tejto novinárskej wifi café uskutočňujem sa v duchu neustále smejem. Na čom? Na tomto obraze: sú asi tri hodiny ráno, sedím v lotuse pred jedným z butikov na Croisette, vedľa mňa môj nový známykamarátžobrákspevák Reuven bez zubov. Okolo prechádza celkom príťažlivá žena v striebristej večernej robe, zastaví sa u nás a hľadí na to zvláštne duo. Prehadzujeme spolu pár slov, miestami tliacha niečo o Kristovi, treste a ibabohviešteočom. Ten trest asi preto že sa jej na tlachy o nazaretskom snažím kontrovať hláškami že Kristus je srdcom síce, ale Budha je myseľ a Muhammad voľa. A v duchu: Jak ja by som ju vojel...Bozkám jej na rozlúčku ruku, to ju upúta, chce mi môj dotyk odplatiť, prikladá mi palec na čelo, zatváram oči a Ona mi žehná!!! «Mária taká a taká tými a tými ctnosťami obdarená, také a také milosti žičiaca – ochraňuj Ťa na ceste Tvojej! » Záverom na mňa ešte kričí niečo o tom že sa mám vykašlať na Budhu a mám nasledovať príklad Krista či čo , a ja na ňu kričím že nie, a v duchu si stále hovorím jak ja by som Ťa vojel, ach Bože jak ja by som Ťa vojel! Priznávam to aj Reuvenovi, že i v tak hlboký, duchovnom nabitý moment mi myslou behá hlavne to šukání. Ten sa smeje.

Neviem prečo, v hlave mám tu historku asociovanú s jednou pasážou z Millerovho Obratníku raka. Chlapík sa túla mestom, prší, nemá kam ísť, napokon sa ocitá v byte jednej krásnej ženskej, francúzka jak lusk, vysoko kultivovaná, a tak tá samička zhasína svetlo, užíva si to, užíva si to až sa celá trasie a huláka: VITE CHERI, VITE, VITE

10:54 Pred pár minútami okolo prebehol deNiro. Paparazzi kričia ryčia: Roberto! Roberto! V duchu si hovorím vite roberto, vite! Považujem ho za jedného z mála Pánov hercov. A teší ma že zisťujem že má frňák skoro tak veľký ako ja. Trochu sa podobá na môjho otca, mám pocit

11:00 Singapúrsky My Magic je o vzťahu otca a syna. Zvláštny film, cítiť vňom vplyv Indie, hinduizmu. Smutnotrpkokrásny film. Otec alkoholik sa z lásky k synovi vracia k svojmu pôvodnému kúzelníckemu remeslu. Na konci zomiera, súc utýraný ľudskou beštiou čo len pobaviť sa chcela. Vlastne neviem či som niekedy v nejakom filme videl tak verne zobrazené absolútne zlo. Ale i absolútne dobro . Film ma rozplakal - udeľujem mu 7 z 10

Pred smrťou na opustenom squate hovorí otec synovi: Jedného dňa pochopíš ako krutý je tento svet.

11:13 Recepčná z presscentra čo nachádza sa obďaleč - najväčšia sexbomba tejto časti Palácu - sa na mňa práve skvostne zazubila a z pier čoriadnevlhkýbozkžiadajúsi zadelila: Ca va? Naboostovaný tou kávou čo tu do nás lejú pociťujem v slabinách stavy všakovake.

11:33 Ten Reuvenov squat, to bola čistá halucinácia. Ak sa náhodou ocitneš v Cannes a nebudeš vedieť čo so sebou, nájdeš ho v prístave kúsok za hotelom Martinez. Jedná sa o dosť veľký komplex nazvaný « Sporting club ». Bývajú tam dvaja, už deväť mesiacov, holandský židovský homosexuál Reuben (v hebrejstine to znamena « chlapec », zevraj), a jeho spolubývajúci alkoholik škót Ian. A ževraj sa tam niekde túla aj Ianova bývalá a raz za hodinu zaklope na dvere. Asi preto že si chce zašukať s Ianom.,,Každopádne keď som tam ja tak neklope, škoda, mohlo byť dobre...Majú tam elektrinu, vodu, a čuduj sa svete aj niečo čo vyzerá ako jazierko leknami obdarené. A na streche by sa krásne cvičila jóga.

11:48 Kolegovi Marinovi sa podarilo ukoristiť DeNirov autogram. Prvá reakcia: závisť , Jachcemtiež, jachcemtiež. Potom dumám, reflešírujem: a čo by som s tým autogramom asi tak robil? Si ho zarámoval? Si ním vytrel zadok?

12:14 Jeden ruský novinár a dve ruské novinárky – jedna sličná prevelice čoby jarné prepelice - si ma odchytili aby sa mi poďakovali za to že som im pred týždňom pomáhal pripojiť sa na festivalový server! Krásne ! Pociťujem chvenie v mieche, radosť. Ánandam Brahma ityáhuh

Idem ďalej distribuovať sociologický dotazník ktorým podložím tézy môjho Traktátu o ňadre.

13:00 Vyložil som si I-Ting. Jasnosť (ušľachtilý sa spojí s priateľmi aby sa dohovorili) sa transformuje na Veľkú prevahu (Trámy sa prehýbajú. Bolo by dobré mať kam ísť. Inak úspech). Mám z toho veľkú radosť. Normálne si I-Ting vykladám iba počas splnu, ale keďže mi to orákulum pred pár dňami dalo odpoveď vskutku nepríjemnú – Viaznutie - (zlí ľudia nepodporujú výdrž ušľachtilého, šťastné obdobie odchádza, zlé prichádza), rozhodol som sa so systémom jemne vybabrať a vykladal som si dnes znovu. Vstupujem do kľúčového obdobia môjho života a moc autosugescie v kombinácii s uvedenými negatívnymi propozíciami by mi príliš na vyrovnanosti nepridala.

14:23 Chcípam únavou. Začínam vážne pochybovať o tom že budem dnes večer schopný zadeliť si záverečný ceremoniál. Ak ma naň vôbec pustia. Vlastne začínam aj pochybovať o tom že do tohto denníku nacpem všetko čo som nacpať chcel.


Tak napríklad včerajšie večerné udelovanie cien v kategórii « un certain regard » v ktorom cenu o najlepší film vyhral jednohlasným rozhodnutím poroty film Tulpan ktorý spomínam v predchádzajúcom blogu. Považujem to za dosť zvláštnu zhodu okolností že som sa z 20filmov ktoré boli v súťaži videl premiéru toho ktorý zvíťazil. Ceremónia bola príjemná a uvoľnená, robili sa faux-pas, žartovalo sa. A najkrásnejší bol napokon celý ten kazašsko-ruský filmový equipe. Zjavne to víťazstvo nečakali, musel to byť šok. Tešili sa tak ako sa len národy strednej ázie tešiť dokážu.

Po ceremoniáli som zbehol na pláž kde prebiehala každovečená bezplatná veľkoprojekcia. Et voilà Matrix. Zbožňujem ten film, nech si vraví kto chce čo chce, bol to práve onen film ktorý naplnú hubu masám naznačil to, o čom si predtým šuškali len filozofii a jemne « poťouchlý » spisovatelia scifi. A totiž: že podobne ako sme v stredoveku zistili že naša Zem nieje stredom univerza, teraz postupne zisťujeme že naše univerzum, naša realita, je iba jednou z množstva logicky možných. Matrix pre mňa aj po 9 rokoch od svojho vydania ostáva filmom ktorý vyznačuje určitý paradigmatický obrat. Otázka už síce možno neznie « what is the matrix ? » ale « what is its eigenvector? » a tie efekty už nevyzerajú tak « cool », ale na ústrednej štrukturácii Neo, Morpheus a Trinity to i tak nič nemení. A tie hlášky vážení, tie hlášky, pri každom zhliadnutí toho filmu tam možno objaviť novú vychytávku , včera som si napríklad zapísal za uši túto: raz pochopíš že je rozdieľ medzi tým cestu poznať, a kráčať po nej.

Zdá sa že v mysli väčšiny mužov ktorým som dnes rozdal môj dotazník vpravde existuje asociácia medzi jablkom a ňadrom. A tak. Vite cheri, vite...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kedy dostanete 13. a 14. plat? Fico podporil Dankov návrh

Koalícia sa zrejme dohodne na úľavách.

PLUS

Školákov učí jesť zdravo. Bez cukru či bielej múky

Niekdajší šéfkuchár v hoteli je teraz vedúcim školskej jedálne.

KOMENTÁRE

Kresťanstvo stojí v otázke homosexuality na križovatke

Neudržateľnou sa stala argumentácia Bibliou.


Už ste čítali?