Zo zakulisia festivalu v Cannes - Prolog

Autor: Daniel Hromada | 13.5.2008 o 21:03 | Karma článku: 4,19 | Prečítané:  1130x

Ja. Teraz. Riviera. Cannes. Palac. Equipe. Praca. Pikosky. Zeny. Nashova rovnovaha

Rozpoviem Ti pribeh. Pribeh nie o tom ako to cele zacalo, pretoze to nastastie zacalo az prilis davno na to aby tam oko dovidelo, ale pribeh o tom ako sa to cele uz definitivne dostalo  do bodu z ktoreho niet navratu. Pribeh o tom ako horizont udalosti zacal definitivne kolabovat sam do seba.

Mozno to vies, som momentalne studentom lingvistiky v Nice. Zivot si ma prehadzoval sem a tam,z Prahy do Ulanbaataru a zase do Prahy a potom pic ho, zrazu riviera. A je tu krasne a su tu olivovniky a pomarance na stromoch a more azurove. A tak som tu zostal, castokrat skoro uplne svorc, no i tak s vedomim ze uz som nieco vytvoril, a s vedomim ze uz konecne viem kam chcem ist. Do Pariza,na grandes ecoles.

A raz som videl na fakulte oznam ze akasi agentura hlada hostesky a hostesov na festival do Cannes, a tak som sa prihlasil, ved precoze nie? Kto nebojuje, ten nezvitazi, hovori sa. A Camusov Sizyfos by k tomu dodal "ved samotna snaha dostat sa na vrchol staci zaplnit ludske srdce".

Tyzden pred prvym castingom som si vyvrtol kotnik, a tak mi damy z agentury odpustili to ze som nedosiel v "top class" topankach. O tom ze ziadne nemam som diskretne pomlcal. Na druhy casting kde boli este dalsie bystrozrake damy zastupujuce mobilneho operatora pre ktoreho na festivale pracujem, tak na ten druhy casting som dosiel v tych istych topankach. To uz mi bolo celkom elegantne vytknute. Ale vzhladom k faktu ze som tam na nich prehovoril v priebehu 3minut plynulo 4recami , majuc v CVcku este k tomu nonsalantne pridanu aj mongolstinu a sanskrit...zobrali ma

A tak mi minuly piatok dosla smska. Stretnutie v nedelu pred Palacom, hosi povinne nahladko oholeny, V SLUSNYCH TOPANKACH, ucesany, dievcata ucesane, nalicene.  "Nodop*ci tak to bude teda aktivita toto", riekol som si. Chalanisko z Petrzky, v srdci stale punk, a teraz zrazu cervene koberce, saka, vonavcicky, pozicky, usmevcoky...ale snad i samicky

Nedelny briefing prebehol vo velmi privetivom duchu. Vlastne cela ta nasa tlupa su tak trochu duse vyhulakane z toho ze sa ocitli tam kde sa ocitli. Ono to v konecnom dosledku mozno plati o celom ludskom pokoleni, ale tam, v tom Palaci , to akoby viac bije do oci. Vsetky tie hry ktore tu na tej nasej coraz viac a viac zabetonovanej planete hrame, vsetko to "vacsi samec - mensi samec", vsetky tie klovacie hierarchie, vsetko to predstierane ne-sparanie sa v nose , ne-prdenie, a ne-grganie, to vsetko je tam dovodene do stadia par excellence...Ved je to predsa Francia.

Pri blizsej analyze mi Palac samotny pripomina tak trocha akysi velky komunisticky komplex typu hotel Maj ci ubytovna Buducnost. Vlastne ked sa nad tym zamyslim tak budova ku ktorej ho mozno najlepsie prirovnat je nasa skvostna nabrezna slovenska narodna bod G. Mozno je tam trocha viac mramoru a menej preglejky, ale nosna idea je ta ista. Murovat, vazeny, murovat. Murovat a slobodne budovat.

Ale kedze uz som dostal badge ktory mi umoznuje tulat sa palacom, postupne zacinam spoznavat jeho jednotlive nuances, zakutia, ulicky, skratky, vychytavky. Terasa Rothschild, sale Debussy, sale Bunuel a tak. Ked som vcera nakukol do Grande Theatre Lumiere tak tam bol zevraj prave Sean Penn pripravujuci otvarajuci ceremonial, ale vzhladom k tomu ze som kratkozraky nemozem tuto informaciu potvrdit. Ale erekciu som nemal, feromony tudiz vo vzduchu neboli,z coho logicky vyplyva ze Angelina Joli ktora by za dotycne feromony mohla byt zodpovedna sa v blizkosti nenachadzala. A kedze tam nebola Angelina Joli, tak tam kludne mohol byt aj ten Penn.

Rovnako nemozem potvrdit ani informaciu tykajucu sa onych slavnych to schodov ktoru mi podal moj momentalny priamy nadriadeny: "A viete ze drviva vacsina celebrit po tych schodoch vystupa do Palacu, a tam za dverami ihned zahne doprava a hajde ho zadnym vychodom do auta a doprec? "

Inu, uz tusime, uz vieme... 

Dnes, po prvom dni v praci mozno povedat ze moja praca spociva najma v tom ze sa javim. Som obleceny takmer uplne do bieleho, len na chrbte mam onym dobre znamym fontom a onou dobre znamou oranzovou napisane slovo "Coach". 7hodin obieham relativne velky priestor tzv. WIFI-cafe ktora je vyhradena iba pre zurnalistov, a v pripade ze ma niektori z nich problem so spojenim, s usmevom pricupitam, urobim klik klik, vypnem vsetky fajruaaly prenastavim Airport, Outlook, co len chcete , vitazoslavne oznamim neurotickemu novinarovi ci vystresovanej novinarke ze "it's all right , YOU'RE CONNECTED FROM NOW ON", osoba dotycna pookreje a ja radostne hopomskokom odkracam prec. Dalej sa javit.

Takze odhliadnuc od toho ze ma trosku pobolievaju nohy, je to krasna praca. Ako zo sna. Pomaham ludom, zarabam si na chlebik. A vlastne aj kolegovia a kolegyne su hrozne moc mili. Napr. tie damy z agentury - ach Boze, jak ja by som Vas pomiloval, ako hovori Miller Henry - je mettrai vos ovaries en effervescence ! ( Neviem sice co je to l'effervescence, ale je to jedno z najpritazlivejsich slov na ktore som v poslednych dnoch narazil). Alebo kolegynka julia s plachymi ocami ktora sa dnes cely den javila so mnou. A ktora mi povedala ze v Parizi je teraz na jar krasna napr. stvrt St. Germaine, a tak sa tam pojdem za 2 tyzdne na jej pocest pozriet.

Za 2 tyzdne, ked uz budem mat po mojom pohovore na Ecole Normale...

Ale to bude vtedy, este tam niesom. A ani tam byt nechcem, pretoze citim citim citim ze tieto 2 tyzdne budu prekrasne. Druha polovica maja - maja mojho zivota. A k tomu vsetkemu je prave teraz mesiac v tvare D, mesiac dorasta ! Uz teraz viem ze ked to vsetko skonci, a mesiac bude znovu upadat, tak vtedy budem plakat. Taky ten zvlastny pocit vyhladovaneho gurmana pred ktoreho prave predlozili dokonale jedlo - po prvom suste je cely bez seba rozkosou blahom. A tesi ho ze ma pred sebou cele jedlo. Ale uz vtedy, po prvom suste vie, ze kazdym dalsim sustom , kazdou dalsou, este viac vygradovanou davkou blazenosti sa priblizi k nevyhnutnemu - k smrti celeho hodu, k sustu poslednemu. A az potom telo zacne naplno travit...az potom cely hod dostane zmysel

Take myslienky mi dnes prebiehali hlavou ked som sa dnes vecer na Promenade zakusoval do obrovskej Pizze za mafianskych 5eur. More, cajky, pizza a pivo - "pizzu nasu kazdodennu daj nam dnes a dozic nam rozkose nasej tak ako aj my ju inym zicime". Vlastne ma tie podobne myslienky napadali uz aj pocas "obedu" ked som dobal do maleho kusocku vychladnutej pizze zo zlodejskeho Monoprix za 2 eura, ale ako kazdy kristal aj myslienka potrebuje dozriet, potrebuje tie cajky proste.

Tu obedovu prestavku som stravil s kolegom Marinom z Moldavie. A vlastne uz teraz si dovolim tvrdit ze nielen kolegom, ale s kamaratom, s clovekom ku ktoremu uz teraz citim uctu hlboku. Je polo-matematik,polo-ekonom. Ja sa mu snazim vysvetlit ze "pravdepodobnost opatovnej artikulacie znaku je nepriamo umerna casu ktory uplynul od...". A on rozumie. On sa mi snazi vysvetlit ze ekonomia mozno neni az taka pcovina za aku ju povazujem. Nash, a nenulove sucty, a teoria hier, a tak. A obaja dzavoceme o fraktaloch, a o teorii grafov, a o godelovom teoreme, a ach Boze! ako dlho uz som nebol vo fyzickej blizkosti o niekom koho by som mohol nazvat priatelom !

A ano uzivam teraz meno Bozie, a je m'en fous ak si myslis ze ho beriem nadarmo. Musim to meno uzivat, pretoze musim na nu tieto dni mysliet, na Boha. Alebo skor...nie tak mysliet na nu, ale dakovat! Ked som tak hladel na tie cajky a popijal to skur*ene minipivo co-nie-a-nie otvorit, volajak som si uvedomil ze ajked je ten najvyssi Brahma ktory je nad a v a za kazdym inym Brahma je uplne bez kvalit, predsa mozno o nej povedat toto...o vztahu cloveku k nej povedat toto: DAKUJ

Vsetko ostatne zo seba prirodzene vyplynie, podobne ako vyplyva teorem z axiomu bez nutnosti aby bol uskutocneny akykolvek pohyb. 

Tolko male mysticke okienko. Hlasime navrat naspat na Zem. Vedla mna sedi francuzka Louisa v hranach tvare ktorej a v krivkach tela ktorej sa prejavuju tie najskvostnejsie z arabskych rysov. Studuje filozofiu a pozname sa viacmenej z kniznice - na valentina som jej tam dal ako najkrasnejsej z neznamych jedno velke ruzove lizatko. Sedi tu vedla mna , hladi si vlasy, podobne ako tak ciny kazda jemne vzrusena lan, a ja prisaham nielen Bohu ale najme Tebe citatelu ze hned ako dopisem tento blog, opytam sa jej ci sa jej nechce ist zajtra so mnou do kina.

Devenir!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Denne im prejde cez ruky šesťsto kíl múky. Ako sa robí maces na Slovensku

Maces kupujú hlavne ľudia s problémami s trávením.

KOMENTÁRE

Fico je oportunista, pochváľme ho

Premiér so sankciami proti Rusku nesúhlasí, ale aj tak ich vždy podporí.


Už ste čítali?