19/07 Washington D.C. 20:30 : Po dlhej dobe som sa nalozil do vane, predtym zadelil par slukov zo zelinky ktoru mi podaroval bielovlasy novozelandcan pri vstupe do Louisiany. Urobil som si skvely caj, oholil som sa, teraz si vycicstim tlamu, pomeditujem si, obleciem sa najslusnejsie ako viem, v lokalnej pizzerke hodim do seba nejaky vegetariansky model a vyrazim do mesta
20/07 20:00 Vlak prave opusta mestecko Cumberland v Marylande. Pred pribizne hodinou ma sef vlaku zdrbal za to ze som mal na sebe tricka s priblizne 30obrazkami (nakreslenymi) ludskych samiciek, pricom kazdemu typu hrudnika uvedenej samicky bolo priradene urcite ovocie. Vzhladom k faktu ze som na temu «ovocie a nadra » napisal celu bakalarsku pracu, povazoval som nakup uvedeneho tricka za nutny a jeho nosenie za prijemne spestrenie tripu. Monsieur sprievodca vsak mal zjavne iny nazor. Potlapkanim po ramene ma prebral z meditacie aby mi nasledne oznamil ze « there are people with children here, and Your t-shirt is offending them ». Pokorne som si obliekol mikinu a znovu zavrel oci, aby sa nasledne cela meditacia niesla v duchu « prave tu doslo k poruseniu prveho dodatku americkej ustavy ».
Ustava. Imperium. Rim. To vsetko visi vo Washington D.C. tak nejak vo vzduchu,to vsetko je implicitne pritomne v muroch palacov, ambasad, muzei a viktorianskych domcekov na National Mall, to vsetko je doslova a dopismena vymurovane v Pentagone kde som sa bol vcera vecer pozriet, v Smithonianskom obelisku...
Postupne zacinam chapat: Tam kde je obelisk, tam je moc. Je to vskutku zvlastne, no zda sa ze je tomu naozaj tak. V priebehu par mesiacov som sa potuloval Parizou (cteny lingvisticky hnidopich, uz prosim pochop ze Pariz pre mna Zenou jest) , Rimom...a teraz Washington Distriktu Holubic.
Tam niekde na Pennsylvannia avenue 1600, vlastne iba par metrov odo mna spi najmocnejsi muz sveta, minuly rok narodom svojim zvoleny...Vydrz Barrack, vydrz, « don't let them break You ako sa hovori », upriamuj pozornost k jednote, jednaj pomaly a s rozvahou, nech je amerika znovu amerikou nadeji.
Amerika nadeji, predvojnova amerika, medzivojnova amerika, amerika zableskov pamati:
1) Pustili ma do 18th street Lounge podniku, posobi to jemne snobbish, ale hudba je tam skvela. Tipek drti perkusie, potim moju Steady Teaddy ked tu zrazu sa mi jedna z mala spanilych co tam su prihovara sama od seba...Vola sa Jasmine, australcanka, je v D.C. na tyzden, je mila, chytra, zjavne sa rada pocuva a zjavne to chce...No napokon sa party konci a ona mi pred ocami nasada do taxiku, zbohom slecna, to co chces istotne dostanes no nie odo mna
2) Noc predtym zaspavam v byte jedneho mladika co prednedavnom do tajov jogy zasveteny bol...Vyzdvihol ma na bus stanici v meste Charlotte, niekolko milionove bankove centrum ; a odviezol ma k nemu doma. Tam jeho opity otec buntosi pred ladnickou, asi ho napadla « zrava » - ked ma vidi s tymi mojimi 2 batohmi tak sa strasne smeje, ako blazon sa smeje « tak Ty chces studovat na Berkeley » smeje sa ako blazon, z horneho poschodia zchadza jeho sexy manzelka ktora prave v ten den oslavila 45e narodeniny, sexy stehno nonsalantne vytrca zpod cierneho satenu « Joe pod spat » a Joe sa len chechta ako blazon, zena ho taha do postele, ten mlady jogin z toho celeho v pomykove jest, po par minutach mi ukazuje izbu s krasnou velkou postelou a smutne dodava « otec je alkoholik »...Skvele som sa v tu noc vyspal aby som nasledne zistil ze ten mladik spal vo vedlajsej miestnosti na Zemi, ach Boze, ludia su zvlastni ach Boze, ludia su krasni.
3) Noc predtym stravena v prekrasnom parku Great Smokie Mountains, pod listami sumiacimi vo vanku, pod hviezdami noci. Po mojom boku mnich istej joginskej organizacie – mozes to nazvat aj sektou ked chces, na priatelstve ktoru k tomu bradatemu Dadovi citim nic nezmenis – muz kvoli ktoremu vlastne cely tento americky trip absolvujem. Tulame sa spolu lesmi, popri vodopadoch, popri bystrinkach, on si spieva tie svoje mantry a kirtany, ja sa mu tak trochu spovedam; hovorim mu o drogach, o zenskych, spovedam sa mu 'sta kajucnik cakajuci rozhresenie, chcem aby pochopil ze zo mna istotne nikdy ziadny mnich nebude, cakam nejake moralizovanie a on len pocuva a sem-tam ma nauci nazov nejakej rastlinky (pozor na Poison ivy!), opise nejaky ten prirodny proces, ved je predsa vystudovanym ekologom...Snazime sa objat jeden z tych obrovitanskych starociznych stromov « aha, Ent! » hovori , no samozrejme ze to nieje mozne ved ten strom by neobjali ani traja
4) Noc predtym stravena v retreat centre Prama Institute kusok od Ashevillu, prekrasne nadizajnovane domy na vrchole kopcov zelenavych...Par hodin predtym vylet do 200km vzdialeneho Charlotte kde jeden z tych joginov prezentoval svoju novu knizku v chrame akehosi bizarneho Unity Church...Vraciame sa potom nocnou Interstate naspat do Asheville, jogini chrumu Popcorn , debatujeme o « Fisherman King », o americkom vezenskom systeme (aj kriminal maju privatizovany, blazni!), o Anandamurtim a Papua Novej Guinei...
Z toho vsetkeho uz neostava viac len par zableskov pamati, par fotiek Steady Teddy v mojom fotoaparate, akysi pocit ze svet je takmer dokonaly (hovorim takmer pretoze na mna pocas mojej dnesnej navsteve washingtonskej zoo nemohla nedolahnut nesloboda pand...) , ze Plan sa naplna, ze vsetko do seba zapada s eleganciou tak nesmiernou...
Zablesky pamati, tisice crepin spomienok a jedna veta: « To succeed means to get You want, but to be happy means to want what You get »...
My Friend...